XVI. STOROČIE. neviem ako začať v prvom rade by som chcela poďakovať, že vďaka tejto stránke spoznávam stále viac naše mesto a rada sa podelím so svojimi informáciami. Občas bolo treba napísať nejakú prácu do školy a kedže vždy ma zaujímalo to iné, nevšedné, krásne…
Možno práve kvôli tomu som v roku 1999 hľadala odpovede na moje otázky priamo u historika a archivára M.M. Prezradil mi veľa zaujímavostí – napríklad, že mesto BYTČA sa prvý krát spomína 18.októbra 1378. Najväčší rozmach v celej svojej historií dosiahlo mesto v čase, keď sa majiteľmi panstva stali Thurzovci z Betlanoviec. Budúcnosť jednoducho bude, to mi je jasné …ale myslím, že v minulosti boli iné „úlety“.
Juj, kiež by sa dalo teleportovať a prežiť si aspoň jeden deň v renesančnej BYTČI a pozerať na Františka Thurzu ako sa vytešuje keď v roku 1563 získava od Eraru za 17000 zlatých aj panstvo BYTČA. Nuž, neznámeho je veľmi veľa tak zopár kvapiek z riečky ktorá sa pôvodne nazývala Bytčianka, (ale pravdepodobne podľa migračného prúdu obyvateľstva z blízkej dediny sa zaužívalo pomenovanie Petrovička) vám nalejem…
ZÁMOK
V rokoch 1571-1574 postavil na mieste starého poškodeného hradu nový moderný zámok. Jeho vybavenie prerušilo stredovekú strnulosť pevnosti a priblížilo sa v duchu humanizmu bližšie k potrebám jeho obyvateľov, napríklad sa tu spomína kupeľňa, lekáreň, škola a pekáreň. V pivniciach zámku bolo mnoho druhov vín pre dôležitých hostí, hodných vysokých štátnych úradníkov, akými Thurzovci nepochybne boli. Inak, v jednom z listov Juraj Thurzo upozorňuje manželku Alžbetu, aby bytčianskym vínom ponúkala len toho, koho chce odnaučiť od pitia. (pozn.: to mi pripomina pivo popper… neuvadzam dôvod). Františkov syn Juraj bol na svoju dobu vzdelaný a rozhľadený človek, ktorý slovom aj písmom ovládal štyri jazyky: madarčinu, nemčinu, latinčinu a slovenčinu o čom svedčia zachované denníky a tiež jeho korešpondencia s manželkou.
Nespornym dokladom vzdelanej úrovne je knižnica. V tom čase, keď boli knihy ešte vzácnosťou sa BYTČA môže honosiť viac ako 800-zväzkovou knižnicou uloženou v zámku.
KOSTOL
V útrobách veže sú tri zvony z roku 1818 ktoré daroval Ugronovič. V pravom stĺpe loďe je umiestnený pamätný kameň rodiny Ugronovičovskej. V kostole bolo pochovanych niekoľko významnych osobností, medzi nimi aj Eliáš Láni, palatin Juraj Thurzo a František Thurzo. V roku 1590 bol kostol prestavaný. Jeho základy siahaju do obdobia gotiky, o čom svedči davnejšie objavené gotické okno (pozn.: ktoré je pekne vidno keď sa budete blížiť k eldorádu (lomený oblúk)) i typické podporné múry zákristia. Drevenný oltár dal postaviť Andrej Matušek v 1696-tom roku pána pravdaže.
SOBÁŠNY PALÁC
O tom sa na tejto stranke už rozprávalo, takže je známe, že bol postavený v roku 1601. Vec ktorá udivuje sú spotrebované množstvá naturalií na svadbe najmladšej dcéry Barbary, ktorá trvala menej ako týždeň (alebo skôr na všetkých svadbách, no, to už presne neviem). V účtovných knihách sa píše, že sa spotrebovalo 416 bravov, 957 husi, 2609 sliepok, 5325 vajec, 177 zajacov, 107 tokajskych sudov vina… Jednoducho na potraviny sa vydalo v hotovosti 14427 zlatých!!!
MESTO
Stavby talianskych majstrov zmenili vzhľad mesta. Ľudia viac mysleli na príjemné stránky života. Nesmelo sa zavádzali tiež hygienické vymoženosti a vzrastá záujem o vzdelanie. Príchod rodiny Thurzovcov mal na mesto veľmi pozitívny vplyv. Prejavili záujem o humanistickú vzdelanosť a pozvali do BYTČE viacerých známych pedagógov: Eliáš Láni– popredný slovenský klasicky lyrik, Ján Nozitius, Ján Paludinus. Imrich Thurzo bol zvolený za rektora univerzity roku 1615, ale pre otcovu chorobu abdikoval a po jeho smrti sa ujal vedenia panstva…
Na záver dúfam, že som Vás veľmi nenudila…
{jcomments on}
