Prvá písomná zmienka, v ktorej sa hovorí o Bytči (terra Bycha) pochádza z roku 1234. Dokazuje nielen osídlenie Bytčianskej kotliny, ale aj existenciu hradného panstva. V čase vzniku listiny teda existoval aj hrad, ktorý patril nitrianskemu biskupstvu. Archeologický výskum však dokazuje už osídlenie v staršej dobe kammenej, eneolite, mladšej dobe bronzovej, v halštatskej, laténskej a rímskej dobe. Osídlenie kontinuitne pokračovalo i v predveľkomoravskom období. Územie patrilo do Nitrianskeho kniežatstva, resp. k ranofeudálnemu štátu Mojmírovcov. Pamiatky materiálnej kultúry svedčia o historickom osídlení aj v poveľkomoravskej dobe. Je pravdepodobné, že územie patrilo po páde Veľkej Moravy k vratislavskej diecéze a dŕžave Piastovcov. Od druhej polovice 11. stor. sa stalo trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a z cirkevnej stránky nitrianskeho biskupstva. Toto zostalo majiteľom Bytče až do polovice 15. stor.
Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že po odchode Tatárov udelil Belo IV. nejaký majetok v Bytči bánovi Filipovi /Fyle/. Jedinú vážnu zmenu v držbe Bytče znamenali roky 1300 – 1321, keď sa majetkov nitrianskeho biskupstva a značnej časti Považia zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Ako zemepánske mestečko podliehala majiteľom Bytčianskeho panstva. Zložitejšie boli vlastnícke vzťahy v 15. stor. a v prvej polovici 16. stor. Vo vlastníctve Bytče sa vystriedalo niekoľko feudálnych pánov, podľa toho, kto nadobudol prevahu, alebo kto sa dostal do milosti alebo nemilosti u panovníka. Tak sa Bytče postupne zmocnili Ján Podmanický, Peter Kostka a Rafael Podmanický. Nárok na mesto mali však aj jeho legitímni majitelia Imrefiovci. V r. 1563 získal za 17000 zlatých do tretej generácie hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči spolu s panstvom a mestom František Thurzo. Thurzovci užívali Bytču až do r. 1627. Za ich éry sa Bytča stala centrom kultúry a vzdelania.
plagát:
