Reprezentantka Minárčíková: „Najradšej spomínam na Bytču" !11. jún 2014 si zapamätáme ako deň kedy slovenské hádzanárky vystúpili z vlastného tieňa. Len rok od nástupu zlínského rodáka Dušana Poloza na lavičku národného tímu dosiali úspech na ktorý hádzanárska rodina čakala neuveriteľných 19 rokov. V rozpálenej šalianskej aréne pred fantastickou kulisou uchmatli jeho hráčky postupový bod silnej „Equipe les bleus”, výberu Francúzska, aby v závere kalendárneho roka nabrali kurz EURO 2014 v Maďarsku a Chorvátsku. Za úspechom ženskej reprezentácie sa skrýva aj podpis odchovankyne bytčianskej hádzanej – pivotky Evy Minárčikovej.

Evi, decembrové ME sú za nami. Slovensko na nich dokázalo postúpiť zo základnej skupiny cez vicemajsterky sveta Srbky a napokon obsadiť 12. miesto. Ako s odstupom času hodnotíš vaše účinkovanie na šampionáte.

Náš tím od začiatku kvalifikácie veril, že sa tam dostaneme. Toto zdravé sebavedomie nás posúvalo ďalej. Majstrovstvá však už boli iné. Musíme sa naučiť pôsobiť v takejto spoločnosti družstiev, v ktorých hrali hráčky pravidelne nastupujúce v Lige majstrov a iných pohároch. U nás to bola len Lydka Jakubisová, preto herný prejav súperiek mal inú kvalitu.

12. priečka v konkurencii 16 – tich tímov je najväčších úspechom našej hádzanej. Treba ale povedať, že o poradí medzi jedenástym Poľskom a nami rozhodlo iba skóre, ale práve vyššia priečka by nám zaručila nasadenie v žrebe kvalifikácie MS. Napokon nám prisúdil v baráži finalistu zo Španielska. Aké sú šance Slovenska dostať sa do Dánska 2015?

Španielsky tím bol jedným z mojich favoritov na európsky titul. Ich hádzaná sa mi páči, obsahuje veľa moderny. Do každého zápasu však ideme s cieľom vyhrať, a aj proti „La Roja” to nebude iné. 

Z pohľadu skóre môže mrzieť najmä zápas s Holandskom, či záver duelu so Švédkami. Diskutovali ste v tíme práve o tom, že môže rozhodnúť skóre a dali sa takticky zvládnuť tieto zápasy lepšie? Myslím z pohľadu inkasovaných gólov.

Vždy nastupujete s tým, čo najlepšie uhrať zápas. Diskusia o tom, či má rozhodnúť skóre nikdy nebola témou prípravy. Myslím si, že tréner zvolil taktiku veľmi dobre, ale v závere proti Švédkam rozhodovala fyzická kondícia. Nejedna z nich v posilňovni zdvihne svoju váhu a niekedy aj viac.

Reprezentantka Minárčíková: „Najradšej spomínam na Bytču" !

Predovšetkým v Osijeku, ale i v Záhrebe bolo na tribúnach veľa Slovákov, najmä skvelý šaliansky fanklub, ktorý pomohol „nároďáku” už v kvalifikácii. Je to prijemné mať v pätách takýchto „bláznov”?

Myslím si, že to bol veľmi dobrý doping. V družstve sme ťahali za jeden povraz, veľmi sme sa povzbudzovali a každý fanúšik, či už v hale alebo pred televíznou obrazovkou bol ôsmym hráčom. Čiastočná vďaka za postup patrí aj im, veď oni nás hnali dopredu, aj keď sa nám nedarilo.

O Slovenkách sa hovorilo ako o najkrajšom tíme ME, znamená to, že ste museli od hotela odháňať mužských priaznivcov?

Ha-ha. V Osijeku nás pri presunoch medzi halou a hotelom sprevádzali policajné hliadky, ale určite to nebolo kvôli mužom. 

Čo najbizarnejšie ste zažili počas EURA 2014 v Chorvátsku, prekvapilo ťa niečo v balkánskej krajine?

Ubytovanie v Osijeku bolo na vysokej úrovni, tiež centrum mesta je krásne. Jediné z čoho som bola zarazená boli paneláky a iné budovy, na ktorých bolo vidieť stopy po vojne, ktorá sa tu odohrala v 90-tých rokoch.

Čo znamená pre teba reprezentácia? Je to skôr povinnosť, alebo je za tým slovíčkom niečo viac?

Už v mládežníckych kategóriách a súbojoch s hádzanárskou špičkou z Dánska, Nórska či Švédska človek vidí s akou hrdosťou fanúšikovia fandia svojim tímom. Práve vďaka týmto ľuďom človek pochopí, že hájiť tento dres je niečo špeciálne.

Ak by si mala vybrať tri slová, ktoré najlepšie charakterizujú súčasnú reprezentačnú garnitúru, ktoré by to boli?

Súdržnosť, priateľstvo, viera…

Aký je tvoj vzťah s trénerom Dušanom Polozom?

Myslím, že čisto pracovný. Na zrazoch, ktoré som s ním absolvovala nebolo veľa času si vytvárať bližší vzťah. Vo veľmi krátkom čase musíme toho veľa stihnúť, tu ani nie je priestor a aj keď sa spolu rozprávame, väčšinou dominuje hádzanárska téma. Preňho je tento šport ako druhá žena!

Reprezentantka Minárčíková: „Najradšej spomínam na Bytču" ! • Český mág Poloz prepísal slovenskú históriu •

 

Dušan je charizmatický človek. Veľa sa hovorilo o jeho schopnosti motivovať hračky. Prezraď, v čom tkvie čaro českého stratéga. Čo sa odohráva v príprave na zápas, aké slová volí v šatni ?

Áno, charizma z neho doslova srší. Príprava sa skladá z dvoch porád, jedna sa odohráva ešte v hoteli, kde si povieme taktické veci a druhá je pred zápasovou rozcvičkou, napr. na ME sme pozerali motivačné videa. A slová? Tie sú len z hádzanárskeho slovníka… 

Tréner tiež pritiahol do tímu známeho mentálneho kouča p. Jelínka, ktorý pomáhal svojho času aj Jaromírovi Jágrovi. Ako ovplyvnil vaše myslenie, absolvovali ste aj individuálne sedenia a čo poradil tebe?

Je to veľmi sympatický a bezprostredný človek. Myslím si, že naše myslenie ovplyvnil dosť, už len tým ako nás naučil premýšľať o samotnej hre. Ja som konkrétne individuálne sedenie nezažila, ale ak bude príležitosť tak ju určite využijem. 

Súčasťou boli i tzv. Večerníčky, krátke motivačné videa. Sledovali ste napr. známy príbeh amerických hokejistov z OH v Lake Pacid 1980. Aké ďalšie „story” boli pre vás pripravené?

„Večerníčky” boli vynikajúce, pomohli mi trošku inak vnímať situáciu na ihrisku. Jedno z nich bol zostrih zo sústredenia z Liptovského Jána. Videa boli veľmi dobre spracované a bolo v nich všetko to, čo má hráča nabudiť na boj.

Reprezentantka Minárčíková: „Najradšej spomínam na Bytču" ! •Minárčiková cibrí streľbu v 13 tisícovej záhrebskej hale •

Počas turnaja si držala dievčatám palce prevažne z lavičky, ale i z tribúny. Neexistovala šanca žeby si vybehla na palubovku? Trebárs za nepriaznivých stavov s topfavortmi Čiernou Horou či Holandskom?

Každý tréner dôveruje určitým hráčkam. Tak tomu bolo i v Chorvátsku a my ste mohli vidieť či sklamali alebo nie. Či bola nejaká šanca, hm, možno aj áno, ale ja o tom neviem. Je to čisto trénerové rozhodnutie. Som rada už i za pozíciu pivota čislo tri.

Osobne som prežil viacero väčších zápasov na ploche, ale pri stolíku s mikrofónom ako „spíker”, preto viem, že ak človek sedí na tribúne bez možnosti niečo urobiť, sú to neskutočné muky. Nemala si niekedy chuť naklusať do šatne a povedať, že chceš hrať?

Keby som povedala nie, tak by som určite klamala, ale nič iné ako rešpektovať rozhodnutie trénerov sa nedá. Z hľadiska to každý človek vidí úplne inak, dokonca i z lavičky je to iné, ale keby si každý jeden prišiel vyskúšať tú zodpovednosť na ploche, tak by pochopil, že to nie je až také ľahké… Tréner má k dispozícií 3 výmeny hráčok na celé ME, dve vyčerpal pri zápase proti Srbsku a po zranení spojky Martiny Školkovej bolo jasné, že nastúpi Sima Szarková.

Ako ťa privítali rodičia po návrate z podujatia? Doma v Hliníku ste taká naozaj športová rodinka.

Domov som prišla až 22. decembra, pretože som ešte musela trénovať v Porube a privítanie nebolo špeciálne, akurát že som mala viac batožiny ako zvyčajne. Sme športová rodina, keď som v Bytči hrala 1.ligu žien, mojimi spoluhráčkami boli obe sestry a mama trénovala. Občas, keď som videla nejakú fotku zo zápasu, tak som sa len pousmiala a pomyslela si, či si nás niekto aj nepletie, veď to sa len tak nevidí mať štyri priezviska „Minárčiková” na súpiske. Mamina už netrénuje asi 3 roky, ale kritiky si „užijem” dosť… 

Športovo si teda vyrástla v Bytči, sleduješ ešte stále počínanie miestneho MHK?

Samozrejme, sledujem dievčatá. Ak mám čas, tak sa prídem aj pozrieť na ich domáci zápas. Je tam veľa kvalitných hráčok, ale každá musí na sebe pracovať, ak sa chce v budúcnosti venovať hádzanej. Medzi sviatkami boli na turnaji v Dánsku a dosiahli pekné výsledky. Som rada, že hádzaná v Bytči napreduje.

Aj v uplynulom roku z neho putovalo viacero hráčok do väčších klubov, čo by si odkázala, poradila práve deťom, začínajúcim hádzanárkam smerom k ich budúcnosti? Čoho by sa mali vyvarovať a naopak, bez čoho to nejde?

S dievčatami, ktoré odišli hrať do klubov, ktoré hrajú najvyššiu súťaž sa stretávame. Či už pred zápasom alebo po ňom a spomíname ako nám bolo, keď sme hrávali v Bytči. Poteší ma, keď neohrievajú lavičku, ale sú viac na palubovke. A moja rada? Všetkým deťom a nielen hádzanárkam odkazujem – vypnite televízory, počítače, odložte telefóny a choďte sa von hrať, naháňať, skákať, behať. Žije zdravo! Viem, že ranom veku je to aj o zodpovednosti rodičov. Keď sme boli so mojimi sestrami malé, oni sa nám veľmi veľa venovali. Neustále sme niekam chodili, niečo robili, myslím si, že to dnešným deťom chýba.

Športovci veľa cestujú, prakticky je to neustály kolotoč tréningov, zápasov, sústredení a pod. Máš vôbec čas na osobný život, záľuby?

Presne tak, je to jeden kruh. Ale keď človek chce, tak si nájde čas na všetko. V Porube mi to zatiaľ veľmi vyhovuje. Voľný čas často riešime teambuildingom. V Ostrave a jej okolí je veľa športových klubov, a ak nám to čas dovolí, ideme sa s dievčatami pozrieť na nejaký zápas.

Oľutovala si niekedy rozhodnutie stať sa hádzanárkou, alebo v tomto smere nie je čo riešiť?

Priznám sa, že raz áno, keď mi prišiel list z vysokej školy, že ma prijímajú. Veľmi som tam chcela ísť, ale keby som tam začala študovať, nedalo by sa to skĺbiť s hádzanou, tak som si musela vybrať…

Reprezentantka Minárčíková: „Najradšej spomínam na Bytču" ! • Výborná nálada pred duelom s Nemeckom •

Hráš zatiaľ v ostravskej Porube, je to kariérne maximum, alebo máš aj vyššie ambície, svoj sen? Kde a s kým by si si chcela zahrať?

Každý športovec má vždy tie najvyššie ambície a sny. Ten môj sa pomalých častiach plní. Poruba je veľmi dobrý a kvalitný klub. Pracuje sa tu na takmer profesionálnej úrovni, veď už tretí rok po sebe hráme európsky pohár a to je už čo povedať. Práve Európa bola jedným z lákadiel, keď som sa rozhodovala kde budem pôsobiť. A s kým by som chcela hrať? Tak to neviem, nemám vysnívaného človeka, ale najradšej spomínam na zápasy, ktoré som hrala so ženami z Bytče. Ony ma toho veľa naučili, ponadávali, pomohli a aj podporili…

Nový rok je často spájaný s rôznymi našimi predvsazatiami, dala si si aj ty nejaké?

Nie, predvsazatia si nedávam, ale stále si hovorím, aby bol ďalší rok tak dobrý, alebo ešte lepší ako ten minulý.

 

Autor: Tomáš Ďutka | Foto: Archív Evy Minarčíkovej

 

 

 

Prečítané: 145
Autor príspevku
Branislav Šušolík
Branislav Šušolík
Zakladateľ a administrátor webového portálu www.bytcan.sk. Mám rád naše mesto, jeho históriu, jeho obyvateľov a jeho potenciál. Založením stránok www.bytcan.sk som chcel prispieť k propagácií nášho mesta, poukázať na jeho krásu, ale aj problémy.

0 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najnovšie články

Najviac čítané

REKLAMA

Nové na www.bytca.sk

REKLAMA