Niekde zvoní hrana

hrana filmNa festivale Viva Musica v Bratislave v roku 2010 prvýkrát verejne zazneli skladby z albumu HRANA od Mareka Brezovského. Lístky na nasledujúce turné po Slovensku sa rozchytali ako teplé rožky, začal sa písať novodobý mýtus o zásadnej perzóne našej hudobnej scény a kultúrneho života deväťdesiatych rokov.  V postave Mareka Brezovského nachádzame slovenskú verziu rockového martýra typu Kurta Cobaina. Obaja žili hekticky a rýchlo, obaja boli hudobní géniovia a obaja skončili svoj život predčasne. Jeden rozdiel je však v tom, že Cobain si zažil svoju božskú slávu počas života a Brezovský si ju zažíva až teraz.

Hlavným iniciátorom celého multi-taskingového projektu HRANA je Oskar Rózsa – popredný slovenský hudobník, ktorý sa s Marekom stretol na bratislavskom konzervatóriu v časoch rúcania komunistického režimu. Už vtedy bol jeho zjavom nadšený a pochopil, že mu cestu skrížil génius, akého už nestretne. Už na konzervatóriu si spolu založili vlastný orchester a profesorom spadla sánka, keď počuli ich produkciu. Rózsa posmrtne v roku 1999 prvýkrát doprodukoval a vydal Marekov album HRANA a veril, že sa mu raz podarí oboznámiť širšiu
verejnosť s jeho odkazom.

hrana-film-2Dokumentárny film režiséra Patrika Lančariča (na fotografií) HRANA – 4 filmy o Marekovi Brezovskom sa snaží čo najpresnejšie vykresliť, kto Marek skutočne bol. Vo filme vystupujú okrem jeho rodičov a frajeriek aj známi slovenskí muzikanti. Náš rybník nie je taký veľký a preto sa nemožno čudovať, že sa Marek podieľal napríklad na prvých albumoch Slobodnej Európy. Spevák Whisky z tejto kapely podobne ako plejáda ďalších mien v dokumente zo spomienok rekonštruuje príbeh Marekovho života.

Spomínanie na 90. roky v tomto filme je fascinujúce a zaujme aj divákov, ktorí zrovna nie sú fanúšikmi art-rockovej hudby. Na pozadí Marekovho života sa totižto rozpráva aj príbeh Slovenska, na ktorý sa pomaly začína zabúdať. Marek podobne ako hromada mladých ľudí v Bratislave či ostatných slovenských mestách vyrastal pod gumenou čižmou komunistického režimu, stal sa súčasťou mládežníckeho undergroundu, z ktorého sa neskôr formovali nové kapely a rodili životné priateľstvá. Po revolúcii nasledoval virvar mečiarovského terna a táto
chaotická doba, v ktorej sa miešala sloboda a neprávosť, nadšenie pre nový začiatok verzus vyplaveniny najhoršieho slovenského turbonacionalizmu, je zhmotnená práve v Marekových citlivých skladbách.

Režisér filmu vyhrabal spod zeme stratené archívne zábery z televízie či z amatérskych kamier jeho priateľov a rodinné fotografie, aby nám zlepil portrét mladého antického bôžika s načuchranými blond vlasmi, ktorý sa narodil pre to, aby žil pre umenie. Niekto môže jeho prístup k životu považovať za neprípustný hedonizmus, iní v ňom vidia martýra – obeť našej spoločnosti pre krutú epochu.

hranatour1
Oskar Rózsa – HRANATOUR 2011
 

Ako mraky mladých ľudí po nežnej revolúcii, keď bola drogová prevencia práve vďaka štyridsiatim rokom komunistickej totality v bode mrazu, nepochopil hrozbu heroínu a spolu s kamarátmi ho konzumoval ako cukríky. Celá generácia si vyžula spoločenský kolaps, z ktorého sme sa nespamätali dodnes. Našťastie nám však po Marekovi zostala očistná hudba, nápory vášnivej energie zachytené v Marekových skladbách, či jemné trepotavé brnkanie na piano, ktoré akoby sa znášalo z neba.

Film sa skladá zo štyroch kapitol – tri sú natočené ako dokument, popretkávané úryvkami
z HRANA TOUR a jedna ako animovaný film symbolicky inscenujúci svet Mareka Brezovského. Vo Filmovom klube Bytča uvádzame v nedeľu 29. marca o 19. hodine.

 

 

Zanechať prvý komentár