Rudolf Kubiš

kubis 02Narodil sa v Bytči – Veľká Bytča rodičom Františka Kubiša a matky Antónie Barthovej, dňa 19. apríla 1885 v Bytči, zomrel dňa 24. apríla 1951 v Bratislave. Jeho povahové črty hospodára sa prejavovali i počas štúdia, kde vynikal v jednotlivých predmetoch najmä zameraných na tradičné bankovníctvo, orientované na úžeru, išlo vtedy o banky, sporiteľne, pomocnice, vzájomné pokladnice, sporiteľné i úverové družstvá, kde vystupoval za koncentráciu slovenského kapitálu o slovenských bánk.

Zamestnal sa v roku 1904 v bankovom oddelení firmy Bankový, zmenkový a šífkartový obchod, ktorú vlastnil Peter Víťazoslav Rovnianek v Pittsburghu, rodák z Bytčianska-Dolného Hričova, ktorý neskrýval svoje národné povedomie a príslušnosť k Slovákom. Kubiš od roku 1907 pracoval ako účtovník v Piešťanskej úverovej banke. A neskoršie v roku 1919 v riadiacich funkciách v Ľudovej banke v Novom meste nad Váhom a v rokoch 1920-1921 aj Hospodárskej Banke. 14. januára 1922 vstúpil do služieb najväčšieho slovenského peňažného domu – Tatra Banky, od roku 1923 bol vedúcim jej filiálky v Žiline, od 9. novembra 1925 pôsobil v centrále v Bratislave vo funkcii riaditeľa. V roku 1939 bol vymenovaný za námestníka hlavného riaditeľa slovenského peňažného domu – Tatra banky a v roku 1940 dosiahol najvyššiu úradnícku funkciu – titul generálneho riaditeľa Tatra banky.

rudolf-kubis 03Guvernérom Slovenskej národnej banky sa stal Kubiš v roku 1944 keď gestapo odstavilo a uväznilo JUDr. Imricha Karvaša, jeho zástupcom bol JUDr. Jozef Fundarek z Bytče, ktorí sa zdržiaval na povstaleckom území (do konca marca 1945). Priebeh vyvinutých udalostí nemal výrazný vplyv na celkovom chode centrálnej banky. Potlačením Slovenského Národného Povstania (v ktorom pôsobil jeho brat Dr. Róbert Kubiš v Žiline a Banskej Bystrici) sa zameral na minimalizovanie čo najmenších strát SNB. Tento zámer sa nepodarilo naplniť, keď po zmene zákona o SNB získalo väčší vplyv na jej rozhodovanie ministerstvo financií. Snažil sa naďalej zachovať nezávislosť centrálnej banky od vlády, tlakom nemeckej strany i niektorých slovenských vládnych činiteľov, ktorí žiadali, aby banka evakuovala do Nemecka. Zabezpečil a zabránil presunu zásob slovenských platidiel do zahraničia. Dňa 26. 11. 1945 sa SNB stáva súčasťou Národnej banky Československej ako Oblastný ústav Slovensko.

Na poslednom zasadnutí riaditeľstva SNB 28. marca 1945 však oznámil svoj úmysel emigrovať, z vážnych osobných dôvodov (mal ťažko chorú manželku), ale roku 1948 bol odsúdený Národným súdom v neprítomnosti na osemnásť mesiacov odňatia slobody.

kubis 02

 

Zanechať prvý komentár