Každá výstavba v mesta je veľmi citlivá vec a mala by sa diať uvážene. Dvojnásobne to platí, ak ide o výstavbu v samom centre mesta, alebo na sídliskách (tzv. zahusťovačky), kde je problém s parkovaním, hustotou dopravy, alebo ďalšou občianskou vybavenosťou – detské ihriská, parky, lavičky. Bohužiaľ v meste Bytča sme za posledných osem rokov boli svedkami niekoľkých veľmi necitlivých a nešťastných zásahov do organizmu mesta, z ktorých sa, bohužiaľ, nemusí nikdy spamätať. A niektoré ďalšie sú v štádiu plánovania a prípravy.
Všetko to začalo nešťastnou výstavbou jedného súkromného podnikateľa na Hlinkovej ulici, ktorý tam postavil COOP Jednotu. Napriek niekoľkým protestom prokurátora kvôli porušeniam stavebného zákona vedenie mesta nielenže výstavbu tolerovalo, ale dokonca ju dodatočne zlegalizovalo. Napriek zjavného rozporu s územným plánom, napriek protestom obyvateľov Červeňanského ulice, cez ktorú sa uskutočňuje zásobovanie a ktorých od rána budia točiace sa a cúvajúce kamióny. Áno, aj cez víkendy, kedy vedenie mesta spokojne a sladko spí.
Ďalší problém, a na rovnakej ulici nastal, keď rovnaký podnikateľ, opäť so všemožnou podporou mesta, koaličných a niektorých ďalších poslancov, schválilo odpredaj mestského pozemku vedľa tržnice na výstavbu polyfunkčného objektu s bytmi a obchodnými prevádzkami. Urobili tak napriek tomu, že sme vehementne upozorňovali na skutočnosť, že projekt bez vyriešenia dopravnej situácie a parkovísk, spôsobí v danej lokalite dopravný kolaps a znepríjemní život mnohých obyvateľom mesta.
Samotný projekt sa nám páčil. Ale žiadali sme, aby investor na svoje náklady zrekonštruoval križovatku pred Jednotou, a hlavne vybudoval v podzemí parkovacie miesta. Bohužiaľ, väčšina poslancov naše pripomienky nebrala do úvahy a pozemok mu predala. Aký to malo, a ešte bude mať vplyv na dopravu, o tom sa môžete presviedčať v tejto lokalite denno-denne. A bude horšie. Pretože tých pár parkovacích miest, postavených na zeleni, na mestskom pozemku a bez súhlasu MZ, jednoducho stačiť nebude. Nehovoriac o tom, že rovnaký podnikateľ bez stavebného povolenia začal prerábať budovu pošty na byty. Nerešpektujúc pritom susedov a ich základné právo na slušné bývanie.
Bohužiaľ, nie je to zrejme všetko. Vedenie mesta už niekoľko týždňov pripravuje projekty, ktoré znepríjemnia život stovkám ľudí. Predovšetkým je to projekt výstavby ďalšieho bytového domu na sídlisku Úvažie. Ďalšia zástavba na zeleni a ihrisku. Nutnosť vybudovania ďalších desiatok parkovacích miest, pritom v tejto lokalite je ich už dnes zúfalý nedostatok. Nezmyselné zahusťovanie, akého sa v Žiline dopúšťal primátor Slota, a ktoré veľmi trefne sociológovia nazvali „sociálnym zločinom“.
Táto lokalita, oveľa viac ako ďalšie desiatky bytov, totiž potrebuje základnú oddychovú a dopravnú infraštruktúru. Potrebuje vyriešiť prístup automobilov po prehustených uliciach, potrebuje vyriešiť dostatok parkovacích miest, potrebuje vyriešiť rozpadajúce sa detské ihriská a športoviská, potrebuje vyriešiť lavičky a oddychový priestor. Aby sa tu ľudia necítili ako v komunistických „králikárňach“, ale ako na mieste, kde radi žijú a oddychujú po práci. Len blázon tu môže chcieť postaviť ďalšie desiatky bytov. Alebo len človek, ktorému je život ľudí úplne ľahostajný a zaujíma sa len o to, ako zarobiť. Na výstavbu bytov sme predsa schválili územie na Okružnej ulici pri sade. A jeden projekt sa chystá aj za sadom na Malú Bytču. Ak tu niekto obhajuje potrebu bytov pre mladé rodiny, nech teda upriami svoju pozornosť tam.
Do tejto kategórie necitlivých urbanistických zákrokov patrí aj plánované zahusťovanie pri štadióne, kvôli ktorému sa zdvihla vlna kritiky a petícia okolitých obyvateľov. Rovnako aj projekt výstavby bytovky na Rajčuli.
Bude mimoriadne dôležité, aby vedenie mesta, ktoré vzíde po novembrových komunálnych voľbách, začalo k výstavbe mesta pristupovať citlivo a najmä koncepčne. Mesto sa musí rozvíjať v lokalitách, ktoré sú na to určené, a hlavne na prospech všetkých jeho obyvateľov. Nie na prospech niekoľkých súkromných investorov, s cieľom dosahovania zisku. Dá sa to, len treba chcieť.
Foto: internet
