Reklama

Od žandárov a četníkov po Verejnú bezpečnosť v BytčiOd žandárov a četníkov po Verejnú bezpečnosť v Bytči - tretí diel prepisu seriálu vychádzajúceho v kvartálniku GALZAPRESS. Minulom článku ste sa dočítali o vzniku prvého okresu Bytča v roku 1923, o zločineckých poverách, prípadoch zo žandárskej stanice. Príbeh o žandároch v našom meste skončil v roku 1937 na sklonku prvej Československej republiky, ktorý bol bohatý na udalosti a zároveň aj posledný celý rok v živote československého žandárstva. V úvode predstavíme prostredie v ktorom sa obyvateľstvo a žandári nachádzali a kde pôsobili.

21. mája 1938 bola vyhlásená čiastočná mobilizácia všetkých branných síl v ČSR. Príslušníci SOŠ v Bytči nastúpili do 16.00 do pohotovostnej služby. V tomto roku prebehli ČSR obecné voľby a to 22. a 29. mája a 12. júna 1938. Voľby sa nekonali v obciach, kde bola prihlásená len jedna kandidátka alebo sa utvorilo zoskupenie, ktoré navrhovalo toľko kandidátov, koľko bolo členov zastupiteľstva. V prvom termíne sa volilo v 31 obciach. HSĽS a Slovenská jednota získali menej ako očakávali, takisto KSČ zaznamenala pokles, viac získala Maďarská jednotná strana.

V druhom kole sa volilo len v 19 obciach. Tretie kolo sa konalo v 1404 obciach. Celkové výsledky bolo zakázané publikovať pre upokojenie situácie. Konečné výsledky boli prednesené na tajnej porade vlády 22. 6. 1938. Podľa zachovania poznámok Ivana Dérera vieme výsledky. Slovenská jednota získala 43,9 %, HSĽS 26,9%, KSČ 7,4%, maďarské strany 17,5% Karpatskí Nemci 3,3%. Obecné zastupiteľstvá mali trvácnosť do roku 1939, kedy boli postupne rekonštruované. 24. 9. 1938 o 23.00 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Po vyvesení vyhlášok a po vybubnovaní nastúpili záložníci k svojmu útvaru z bytčianskeho obvodu v poriadku. 19. októbra 1938 nový krajinský prezident vydal nariadenie, na základe ktorého bolo možné okamžite rozpustiť obecné zastupiteľstvo a na čelo obce postaviť vládneho komisára, ktorý si môže pribrať komisiu.

Vo februári 1939 boli členovia obecného zastupiteľstva za stranu komunistickú, židovskú a sociálnodemokratickú vylúčení z obecných zastupiteľstiev. Takto si HSĽS upevňovala svoje pozície. Koncom novembra 1938 poľská armáda vpadla na Kysuce, ktorých časť zabrali. V decembri menovalo ministerstvo vnútra v Bratislave krajinského veliteľa žandárstva v Bratislave majora Jána Šhimteusa Ištóka. 18. 12. 1938 sa uskutočnili voľby do slovenského snemu. Tieto voľby nemali už demokratický charakter. Následne v januári a februári dochádzalo k nepokojom zo strany radikálov HG a situácia sa stávala neudržateľná. Za tejto situácie 9. – 10. 3. 1939 v noci sa uskutočnil po predchádzajúcich provokáciách HG a radikálov z HSĽS vojensko – politický zásah na Slovensku známy ako Homolov puč. Akcia mala podporiť vnútornú súdržnosť Č-SR. Gen.

Bedřich Holoma, banskobystrický veliteľ VII. armádneho zboru vyhlásil stav obliehania a všetky verejné budovy obsadilo vojsko a žandári. V obvode okresnej žandárskej stanice Veľká Bytča sa nič výnimočné neudialo. 14. 3. 1939 vznikol Slovenský štát. HG v Turzovke na Kysuciach zatarasila cestu spájajúcu Slovensko s Čechami zoťatými stromami. Toto opatrenie sa javilo ako jediné možné v snahe zadržať utečencov zo Slovenska. Medzi unikajúcimi bol aj gen. B. Homola. Šiel cez Veľkú Bytču a Veľké Rovné, obchádzal Čadcu. Na hraniciach narazili na zátarasy. Gen. B. Homola sa vrátil, ale na križovatke ciest v Predmierskej opustil auto. Šiel peši cez Korňu na Moravu. Auto v ktorom sa viezla manželka pani Homolová i so šoférom prišlo nazad do Turzovky. Zadržali ju a odviedli na oblastné veliteľstvo HG do Žiliny. Neskôr ju diplomatickou cestou prepustili. Gen. B. Homola šiel sám cez Beskydy, pri Frýdku narazil na prenikajúce nemecké jednotky a až vtedy pochopil prečo bol odvolaný.

Zaujímavosti z rokovaní obecného zastupiteľstva

Pokúsime sa opísať niektoré zaujímavosti z rokovaní v Bytči od jesene 1938. V septembri rokovalo obecné zastupiteľstvo v Bytči, ktoré sa jednohlasne uznieslo na príspevku pre jubilejný fond obrany štátu vo výške 5000 Kč z rozpočtu na rok 1939. 5. 9. 1938 rokovanie obecného zastupiteľstva pod vedením starostu Dr. Martina Mičuru. Referent Jozef Kroupa, notár. Prítomní Michal Fundárek, Leopold Deutch, Jozef Arleth, Emil Lerch, Štefan Adamík, Štefan Bíroš, František Pokorný, Ľudoví Horanský, Peter Rehák, Mikuláš Skotnický, Štefan Ďurný, Mikuláš Fundárek, Dr. Ľudovít Holtzman, Ladislav Russ, Žigmund Kohn, Karol Barcalík. Uzniesli sa okrem iného pre železné zásoby a to mäsové konzervy vyčleniť sumu 50 tisíc Kč.

29. 10. 1938 prítomný ako predseda Dr. Martin Mičura. Jednanie začalo slávnostným prejavom starostu obce k výročiu 30. 10. 1918 Martinskej deklarácie. V prejave vyzdvihol základné piliere a to dátum 28. 10. 1918 vznik ČSR, ktorý symbolizuje meno T. G. Masaryk, 30. 1918 Martinská deklarácia symbolizuje meno Andrej Hlinka, 6. 10. 1938 vyhlásenie autonómie symbolizuje meno Jozef Tiso. Súčasťou starostovho prejavu boli tieto návrhy:

  1. ponechať pomenovanie námestia v Bytči Masarykovo námestie
  2. premenovať doterajšiu Štefánikovú ulicu na ulicu Andreja Hlinku, v časti pred meštianskou školou s nachádzalo námestie, ktoré nieslo tiež meno M. R. Štefánika. Z tohto dôvodu premenovali ulicu
  3. udeliť Dr. Jozefovi Tisovi čestné občianstvo mesta Bytča. Čestné občianstvo bolo najvyššie vyznamenanie, ktoré mohla obec udeliť. Vypracovaním dekrétu bol poverený člen zastupiteľstva Štefan Bíroš. Dekrét vlastnoručne podpíšu členovia zastupiteľstva, ktorí sa zúčastnili zasadnutia.

Taktiež mala vzniknúť pracovná komisia. 19. 12. 1938 sa konalo 9. mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, viedol ho námestník starostu Michal Fundárek, - uzniesli sa na nariadení obecného zastupiteľstva ktorým sa nariaďuje, aby boli na určené miesta v obecnom dome umiestnené obrazy A. Hlinku a J. Tisa. - uzniesli sa na zriaďovaní priemyselných zón v Bytči. - uznesením, nariadili mestskej polícií kontrolu brehov potoka Petrovičky a Popolišky, kvôli znečisťovaniu odpadom.

O zandároch a cetníkoch Bytca

29. 1. 1939 slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo vo veľkej sále katolíckeho domu. Na programe bolo slávnostné odovzdávanie dekrétu predsedovi vlády Dr. Jozefovi Tisovi. Prítomní boli Dr. Jozef Tiso, minister propagandy Tido Jozef Gašpar, starosta Dr. Martin Mičura, vedúci notár, a členovia Michal Fundárek, Štefan Bíroš, Dr. Františk Vorlíček, Jozef Čmár, Dr. Dušan Pokorný, Pavel Václavík, Štefan Adamík, Emil Relch, Ľudovít Horanský, Peter Rehák, Mikuláš Skotnický, Anton Březinský, Jozef Tiso /menovec predsedu vlády/, Ďurný, Mikuláš Fundárek, Dr. Ľudovít Holtzman, Jozef Arleth, Ferdinad Adamík, Ladislav Russ, Jozef Skotnický, Ferdinand Lipscher, Alexander Goldstein, Žigmund Kohn, Rudolf Hološa, Karol Barcalík, Ján Kamas, Jozef Novotný, Jozef Šamánek, hostia: Jozef Fundárek, Tido Jozef Gašpar, Peter Prídavok a ďalší pozvaní. Celkom 365 osôb. Účinkoval spevokol pod vedením Štefana Jánošíka.

15. mája 1939 mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva. Ako predsedajúci starosta Dr. M. Mičura. Na programe bolo zloženie prísahy vernosti Slovenskému štátu. Na zasadnutí bol prítomný Štefan Komár ako zástupca okresného úradu. Starosta obce Dr. Martin Mičura bol menovaný predsedom najvyššieho súdu Slovenského štátu. Na tomto zasadnutí predložil starosta plány od autora Milana Michala Harminca na úpravu kostola sv. Barbory na cintoríne v Bytči. Stavebná komisia pozostávala z členov Štefan Adamík, Štefan Jánošík, Mikuláš Fundárek, Emil Lerch, Štefan Ďurný. Prerokovali reguláciu potoka Petrovičky, stavbu okresného domu, stavbu meštianskej školy, vydláždenie námestia a kanalizáciu námestia, úpravu časti zvanej kolónia kanalizáciou, asfaltovanie Pribinovej ulice, regulácia východných častí mesta. Prerokovali tu aj stratu mandátov v obecnom zastupiteľstve. Mandáty strácajú všetci členovia zastupiteľstiev ktorých občania zvolili v posledných obecných voľbách za stranu komunistickú, židovskú, sociálnodemokratickú.

Tieto strany boli rozpustené. Dr. Leopold Deutsch, Ferdinad Lipscher, Alexander Goldstein, Dr. Aladár Schon, Karol Barcalík, Ján Kamas, členovia zastupiteľstva. Obecná rada: Dr. Leopold Deutsch, Žigmund Kohn, Karol Barcalík, Obecná finančná komisia Žigmund Kohn, Ferdinand Lipscher, Dr. Oskar Schwarz, Sociálna komisia: Ferdinand Lipscher, Karol Barcalík, Stavebná komisia: Ferdinand Lischer, Jozef, Šamánek sa 4.4. 1939 vzdal funkcií a členstva v obecnom zastupiteľstve a v stavebnej komisii, taktiež Konrád Beníček, Cyril Fiala, Juraj Malík. Karol Švestka sa vysťahoval do cudziny.

Týmto zostali komunisti bez kandidáta. Náhradníci za členov obecného zastupiteľstva: Štefan Jánošík, Štefan Mahdík, Ján Minaroviech, Ján Treskoň, Jozef Čebek, Jozef Pohovej, Ján Tichý, Štefan Pálfy. Náhradníci za členov obecnej rady: Štefan Jánošík, Mikuláš Fundárek, Ján Tichý Za druhého námestníka starostu Štefan Jánošík, Za členov finančnej komisie: Ján Treskoň, Dr. Pavel Šurlák, Štefan Pagáčik, Za členov sociálnej komisie: Štefan Pálfy, Alojz Tichý, Za členov stavebnej komisie: Jozef Čebek Na vedomie zobrali vec úpravu potoka Petrovičky, premostenie, celkový náklad 383694, 50 Ks. V tomto čase sa zastupiteľstvo zaoberalo žiadosťou Jozefa Matiašoviča, ktorý žiadal o vydanie koncesie na nepravidelnú dopravu osôb osobným autom. Zastupiteľstvo voči žiadosti nemalo námietky. Všetky návrhy prijalo zastupiteľstvo potleskom a jednohlasne schválilo.

Po vzniku Slovenského štátu boli 18. 3. 1939 žandári českej národnosti odzbrojení a prepustení zo služieb Slovenského štátu. Z okresu odišlo 15 žandárov a 1 dôstojník. Zo žandárskej stanice vo Veľkej Bytči to boli: 1. vrchný strážmajster František Slezáček 2. štábny strážmajster Jozef Moucha 3. štábny strážmajster Václav Jurda 4. štábny strážmajster Karol Čech 5. strážmajster František Veleta. 19. 3. 1939 prišli do Veľkej Bytče ríšskonemecké pohraničné stráže v počte 20 mužov. Konali v obvode tunajšej stanice poriadkovú službu na cestách.

8. 8. 1939 prišlo do Veľkej Bytče nemecké vojsko v počte 2500 mužov, bola to motorizovaná armáda a vo Veľkej Bytči boli do 26. 8. 1939. Obyvatelia Veľkej Bytče a okolitých obcí vojakov prijali srdečne. 16. 9. 1939 vydalo ministerstvo národnej obrany rozkaz vo veci rozdelenia strážnych stanovíšť. V obvode Veľká Bytča sa nachádzali:

  • viadukt nad železnicou
  • silničný most nad Váhom
  • Hornova továreň na kože
  • kamenný most u Hlbokého
  • kamenný most sev. kóty 448 Homolka

Stráž zabezpečovalo Miestne veliteľstvo Hlinkovej gardy vo Veľkej Bytči. 29. 10. 1939 prišiel do Bytče biskup Jozef Škrabik, ktorý vysvätil opravený kostolík sv. Barbory na cintoríne a slúžil tam sv. omšu, ktorú obetoval za miestnych veriacich. 13.3. 1940 sa konali v Bytči oslavy prvého výročia Slovenského štátu, oslavy sa zúčastnilo asi 15 tisíc osôb. Ako hlavný rečník bol Štefan Fundárek, predseda HSĽS.

14.3. 1940 došlo s silnej prietrži mračien a rieka Petrovička spôsobila škody na ulici Hlinkovej, Rázusovej, Masarykovom námestí a čiastočne na ulici Štefánikovej. Celkom odhadli škodu na 50 tisíc korún. Žandári pomáhali pri odstraňovaní škôd. Niektorí žandári z obvodu okresu Veľká Bytča boli zapojení do odboja. Pomáhali pri prechode Čechom z Protektorátu cez Slovensko do zahraničného odboja.

V Bytči v hoteli Hološa im vydávali falošné doklady aby sa mohli pohybovať po území Slovenska. Koncom roku 1943 takto pomohli celkom 42 českým vlastencom. V júli 1941 vypukla druhá svetová vojna, ktorá výrazne ovplyvnila život žandárov. V ten istý mesiac spáchal pokus vraždy Štefan Kršiak zo Štiavníka na Jánovi Chadovi zo Štiavníka. Nepozorovane sa vkradol do jeho izby, kde vyčkával pokiaľ Chado zaspí. Kršiak sa presvedčil, že Chado tuho spí a priskočil k posteli s pripravenou britvou, ktorú si priniesol spolu so sekerou a Chadovi dvakrát prerezal hrdlo. Ten však keď Kršiak odišiel v domienke, že Chado zomrel otvoril okno a začal volať o pomoc. Chado bol Kršiakov švagor. Chcel ho zavraždiť a získať jeho majetok. Kršiaka žandári zadržali a súd ho odsúdil na 6 rokov väzenia.

28. 9. 1941 o 5.40 hodine došlo k zrážke vlakov. Zrazili sa nákladný vlak idúci zo Žiliny smerom do Veľkej Bytče s vlakom idúcim v protismere od Bratislavy, Vlak od Bratislavy viezol 38 cisternových vozňov. K zrážke došlo na železničnej stanici Horný Hričov v obvode žandárskej stanice Predmier. Pri zrážke boli usmrtení rušňovodič Július Breznica, vlakvedúci Michal Rúfus, brzdár Ľudovít Breiansky a vojak nemeckej brannej moci Jakub Kropsfreiter. Zrážka bola spôsobená prehliadnutím návestia „STOJ“ rušňovodičom Júliusom Breznicom. Hmotná škoda bola 4 milióny Ks. Nehodu vyšetrovali žandári z okresu Veľká Bytča, stanica Predmier.

9. 9. 1942 v čase o 22.45 preleteli od juhu ponad Bytču 2 nepriateľské lietadlá. Lietadlá sa otočili nad Horným Hričovom a nad Bytčou zhodili 6 bômb, bomby dopadli na ornú pôdu. Neboli spôsobené žiadne škody na živote a ani na majetku. 10.10. 1943 medzi 4.30 až 5.00 hodinou zavraždil robotník Alojz Balušík v Pekline svokru Katarímu Turkovú, rodenú Pecníkovú, 60 ročnú ženu. Zadusil ju. Čin spáchal keď svokra v maštali dojila kravu. Zatkli ho žandári z obvodu Predmier. Súdili ho vo Veľkej Bytči.

4. 7. 1943 v obci Veľké Rovné sa konal drotársky kongres drotárskeho družstva Svetom. Kongresu sa zúčastnil podpredseda vlády A. Mach a chorvátsky veľvyslanec v Bratislave Dr. Lorkovič. Kongresu sa zúčastnilo asi 3000 ľudí. 2.12. 1943 vznikol požiar v Dlhom Poli v osade Zákamenné. Horelo v rodinnom dome Veroniky Škulavíkovej. Pri požiari zahynuli jej dve deti, Imrich mal 4 roky a František mal 2 roky. Zhorela jej 1 krava, 1 jalovica, 1 koza, 1 ošípaná. Škodu na majetku vyčíslili na 20 tisíc korún. Píše sa rok 1943, postupne dochádza k obratu na fronte a na územie Slovenského štátu postupne prichádzajú prvé výsadky s budúcimi partizánmi. Organizujú sa odboje a odbojové skupiny. Tu by sme náš opis udalostí skončili.


Spracoval MG

Článok je prepisom z kvartálniku GALZAPRESS občianskeho združenia GALZA

 

You have no rights to post comments

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.