mz 2018 11 26

Staronový primátor Ing. Miroslav Minárčik a novozvolení poslanci v pondelok 26.11.2018 na prvom slávnostnom zasadaní Mestského zastupiteľstva v Bytči zložili svoje sľuby. Schvaľovali svojich zástupcov do poradných orgánov Mestského zastupiteľstva v Bytči, či volili zástupcov do rady škôl. Na programe však mali aj prvé pracovné body. Viac prinášame v článku.


Život v meste    519    Čítať

bytcan logo kv2018

V sobotu sme si v komunálnych voľbách zvolili nových poslancov a staronového primátora. Do poslaneckých lavíc zasadne deväť "ostrieľaných" poslancov a osem nováčikov. V článku Vám prinášame zoznam poslancov aj s počtom hlasov.


Komunálne voľby 2018    1054    Čítať

Reklama

Od žandárov a četníkov po Verejnú bezpečnosť v BytčiOd žandárov a četníkov po Verejnú bezpečnosť v Bytči - prinášame Vám prepis seriálu vychádzajúceho v kvartálniku GALZAPRESS. V článku na pokračovanie spracováva autor problematiku policajných zložiek v Bytči. Čerpá z archívnych a orálnych prameňov. Materiály získaval hlavne v štátnom archíve v Bytči a na webových stránkach, časopis História. Orálny materiál som od môjho krstného otca Michala Krúpu. V úvode mu chce autor vysloviť poďakovanie.

Organizované žandárstvo vzniklo v 50tych rokoch 19. storočia v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Po vzniku Československej republiky žandári a četníci pôsobili v československej republike až do skončenia druhej svetovej vojny. Po jej skončení už vznikal Zbor národnej bezpečnosti. Príslušníci a delili na Verejnú bezpečnosť a Štátnu bezpečnosť. Príslušníci VB pôsobili až do konca roka 1989. V roku 1990 vznikol Policajný zbor.

V Bytči žandári vystriedali viacero budov. Najskôr pôsobili v budove, kde sa teraz nachádza Základná umelecká škola a reštaurácia. V tejto budove bývali aj sudcovia a advokáti. Nachádzala sa tu aj väznica. Vedľa v budove sobášneho paláca sídlil súd. Po postavení budovy okresného úradu v 30-tych rokov 20-teho storočia (terajšia budova Polikliniky) sa žandári 1. 12. 1932 presťahovali do tejto budovy. Sídlili tu spolu četnícka stanica a okresné četnícke veliteľstvo. Mali kancelárie v zadnej časti tam ako kedysi ordinoval detský doktor Božek.

Tu zastihol žandárov rok 1938, 1939 a vypuknutie druhej svetovej vojny a SNP. V suteréne sa nachádza dodnes policajná cela. Za čias prvej republiky tam zatvárali odsúdených, ľahké prípady. Ak napríklad za krádež sudca odsúdil previnilca na dva dni - tak bol zatvorený v tejto cele. V časoch kolektivizácie v 50-tych rokoch sem zasa zatvárali gazdov a majiteľov pôdy ktorí nechceli vstúpiť do vznikajúceho Jednotného roľníckeho družstva. Po roku 1948 v čase komunistickej totality až do zrušenia okresu v 60-tych rokoch 20-teho storočia tu bola umiestnená zvláštna telefónna ústredňa. Slúžila na komunikáciu medzi vrcholovými funkcionármi komunistickej strany a štátnych úradov.

galza-cetnici-01

Vstup do četníckej stanice v budove polikliniky

 Neskôr sa Verejná bezpečnosť presťahovala do budovy Daňového úradu, kde pôsobili až do polovice 80tych rokov. Táto budova v súčasnosti už nestojí, bola zbúraná. Na jej mieste je postavená nová budova polikliniky. Z tejto budovy sa Verejná bezpečnosť presťahovala do novopostavenej budovy, kde ju zastihol rok 1989 a spoločenská zmena. V tejto budove dnes sídli Policajný zbor. Dňa 28. 10. 1918 vznikla Československá republika. Vo Veľkej Bytči bola umiestnená četnícka stanica Veľká Bytča a Okresné četnícke veliteľstvo vo Veľkej Bytči.

Vystriedali sa tu viacerí velitelia a to:

  • od 23. 11. 1918 do 16. 3. 1919 to bol Jozef Wiehl,
  • od 17. 3. 1919 do 20. 3. 1927 Tomáš Mlinařík,
  • od 20. 4. 1927 do 14. 2. 1935 Václav Krajina,
  • od 15. 2. 1935 do 18. 3. 1939 Evžen Berka, bol odzbrojený
  • od 10. 4. 1939 do 14. 7. 1943 Michal Chtunis
  • od 15. 7. 1943 do 1. 5. 1945 Štefan Diviak
  • od 1. 6. 1945 do 25. 11. 1945 Eduard Štefanec
  • od 25. 11. 1945 do zápis neuvádza Dezider Gonda
  • od 1. 12. 1948 Jozef Olexa do zápis neuvádza

Dňa 4. 12. 1918 prevzal vrchný strážmajster Jozef Wiel s miesto strážmajstrom Bedřichom Beranom a Františkom Hamouzom s vojakmi Filipom Vojtechom, Čeňkom Vavrušom, Václavom Štepkom tunajšie veliteľstvo, ktoré im bolo odovzdané po maďarských četníkoch. Obyvateľstvo československých četníkov uvítalo s nadšením, lebo bolo napádané maďarským vojskom, ktoré sa nachádzalo v Žiline.

 

Väznica v suteréne Polokliniky
Väznica v suteréne budovy Polikliniky v Bytči

 Dňa 5. 12. 1918 preniklo maďarské vojsko zo Žiliny až do Zemianskej Kotešovej. Proti tomuto vojsku šli Bedřich Beran s dvomi vojakmi, 12 českými námorníkmi a miestnym obyvateľstvom. Maďarskému vojsku ukoristili 2 trojové pušky. Zajali 18 dôstojníkov, padli 3 maďarskí dôstojníci, ktorých pochovali na cintoríne v Zemianskej Kotešovej. Československé vojsko a obyvateľstvo nemali straty. Zbrane boli rozdelené po okolí, po dedinách. 

Dňa 23. 12. 1918 prevzal miestostrážmajster Štefan Ečer maďarským vojskom opustenú četnícku stanicu vo Veľkom Rovnom. Obyvateľstvo privítalo slávnostne československých četníkov postavením slávobrán. Takto potupne vznikalo četníctvo v novej Československej republike.

V októbri 1921 prezident republiky Tomáš Garigue Masaryk Sborovým rozkazom číslo 2 vyslovil plné uznanie četníctvu a vyjadril svoju spokojnosť. 

V roku 1918 a 1919 četníci spolu so sokolmi, hraničiarmi a obyvateľmi strážili mosty, železnicu, dôležité komunikácie. Bolo to nutné vzhľadom na  činnosť záškodníckych bánd, ktoré tu pôsobili. 

V roku 1919 bola prvá svetová vojna už dávno ukončená, no pokoj ešte z ďaleka nebol. V noci 16. 2. vniklo viacero maskovaných mužov oblečených vo vojenskej rovnošate do bytu Kolomana Schlesingera v obci Hlinik a ukoristili mu korisť v hodnote 2000 Kč. Zlodejov nedolapili.

O sedem dní neskôr vniklo viacero maskovaných a vyzbrojených mužov do vily továrnika Filipa Horna vo Veľkej Bytči. Ulúpili mu 18231 Kč v hotovosti a korisť hodnote 29700 Kč. Túto lúpež spáchali zločinci nazývajúci sa Čierna ruka. Boli dolapení a odsúdení na väzenie od 2 do 5 rokov. 

V priebehu roka četníctvo kontroluje spolu so sokolmi a hraničiarmi významné miesta. V tomto období prenikali na Slovensko z Maďarska boľševici. Bola vyhlásená Maďarská republika rád a následne v Prešove Slovenská republika rád. V okolí Veľkej Bytče sa sústredila skupina v počte 93 zboristov. Zbor vyzbrojili za pomoci četníkov a obyvateľov. Neskôr zbor prevelili do Trenčína. V tomto období vláda vyhlásila stanné právo.

V obci Štiavnik bola 10. 5. 1919 zriadili četnícku stanicu v počte 10 mužov. V tomto období bolo spáchaných veľa lesných krádeží. Prebiehalo rozsiahle pašovanie liehu. Nakoľko četnícke stanice boli vzdialené - tak zásah voči tomuto bol veľmi obtiažny. Obyvateľstvo neprivítalo zriadenie četníckej stanice nadšene. Po porážke boľševikov sa život v Československej republike začal vracať do normálu. V polovici roka presťahovali četnícku stanicu vo Vysokej spadajúcu do pôsobnosti okresného veliteľstva do obce Makov. V auguste prišli do Mikšovej a Starovca asi 100 osôb, ktoré poskytovali boľševikom pomoc. Tieto osoby strážili četníci. Medzi týmito osobami, vojskom a četníctvom prepukol škvrnitý týfus.

V roku 1920 prišla do Veľkej Bytče II. výcviková skupina, jej veliteľ bol plukovník Rohler. Súčasne prišiel do Veľkej Bytče prápor v sile mužstva 37. Títo boli vo Veľkej Bytči 2 roky. V Hliníku bola 3 rota a vo Veľkej Kotešovej 4 rota. V priebehu roka 1920 sa konali voľby do senátu a parlamentu. Četníci dohliadali na ich bezproblémový priebeh. Dňa 3. 5. 1920 v obci Horný Hričov vypukol požiar. Zničených bolo 38 usadlostí, 101 osôb zostalo bez strechy nad hlavou. Škodu vyčíslili na 3 000. 000,- Kč. Veľmi málo poškodených bolo poistených. Z Veľkej Bytče boli proti požiaru nasadení 3 četníci s veliteľom Tomášom Mlinaříkom. Vykonávali hliadku. Proti požiaru boli vyslaní aj četníci z Predmiera, Žiliny a 37 práporu, ktorý sídlil vo Veľkej Bytči. Vyšetrovaním zistili, že požiar založila 12 ročná H. V. (meno je u autora). Dievča pri hľadaní slepačích vajec na povale odhodila nechtiac zápalku. Pri požiari asistovali dobrovoľní hasiči z Dolného a Horného Hričova, Žiliny, Svederníka a Veľkej Bytče. Okresný úrad zariadil pre poškodených verejnú zbierku.

Četnícky život a prípady ktoré riešili, opíšem v ďalšom kvartálniku - pokračovanie v ďalšom článku.

Spracoval MG

Článok je prepisom z kvartálniku GALZAPRESS občianskeho združenia GALZA

 

Komentárov  

0 #2 421 2013-10-10 07:54
Keby ste si precitali kroniku hasicov v Bytci, zistili by ste aky ludia v meste zili a co vsetko pre Bytcu urobili. Brat hasic je titul, ktorym sa hasici v Bytci oslovovali. V archivoch som sa dopracoval aj k informacii, ze jedno zo zasadnuti hasicov bolo v hoteli Central v Bytci. Takze v Bytci sme mali aj hotel. Tento hotel vraj nemal dlhu zivotnost lebo namiesto hotelovych hosti sa vraj v nom viac prevadzkovala hodinova zivnost. Toto tvrdenie mam vsak iba z ustneho podania :-). Spat k bratom hasicom. Situacia a ohovaranie hasicskeho zboru viedlo ktomu, ze hasici skoro rezignovali. Mesto dlhodobo ignorovalo potreby hasicov, neinvestovalo do vybavy hasicov a v neposlednom rade bola proti hasicom spustena aj ohovaracska kampan. Ked prisiel velky poziar do Bytce a zhorelo vela striech a domov, ludia si uvedomili vyznam hasicskeho zboru. Bolo vsak neskoro. Dnes sa na hasicoch kadekto prizivuje. Prelievaju sa peniaze, investicie do hasicov su vsak iba na urovni profesionalov, pritom aj dobrovolny hasici by mali dostat peniaze na adekvatnu vybavu. Cest bratom hasicom.
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 hasič 2013-10-10 06:58
história potvrdzuje význam DHZ. Pekný článok!
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.