Pohľadnica 20r -od r.1989 -5.11.2009
Deň prevratu bol pripravený so všetkými detailmi, nielen štrnganím kľúčov, herci hrali všade, dobre si pamätám, čo muselo zabrať! Skutočne premyslený a rafinovaný scenár, niekto nám pod taktovkou ŠtB, cez umelcov a mládež, jednoznačne nám, zrealizoval a nastolil! Boli to aktívni (triedny nepriatelia z päťdesiatych rokov? Ich deti?), zamysli sa ?… či už išlo o likvidáciu vyspelej československej ekonomiky, rozvíjajúceho sa poľnohospodárstva rok 1945- 48 – 53 aj s tými, ktorí boli pri čistkách začiatkom sedemdesiatych rokov zo strany vylúčení a svoj podvod na národe dovŕšili – 17.novembra 1989.
foto: radio.sk
K týmto udalostiam sa staviame akosi rozpačito. Ako keby sme chceli zabudnúť na našu nedávnu históriu a pritom človek, ktorý nepozná svoju minulosť, nemá budúcnosť, alebo skôr vymazať pozitívne hmatateľné veci zo života, to je asi niekoho cieľ. Kým pol roka po páde socializmu prevažná väčšina ľudí jasala nad prechodom k demokracii a trhovej ekonomike, dnes je oveľa rezervovanejšia a sklamaná.
Kým sa Havel s Čalfom zamýšľali nad listinou ľudských práv, ktosi , čo sa dostal do radov komunistov, medzitým rozkradol celú republiku. A výsledok? Niektorí z nich, predovšetkým Klaus, pod zámienkou rýchleho dosiahnutia svetlých kapitalistických zajtrajškov, svojimi zlými krokmi rozvrátili hospodárstvo a ochudobnili obyvateľov Slovenska.
Stovky miliárd rozkradnutého a navždy strateného majetku štátu (asi som už aj ja zabudol občanov Československa), už je v rukách jednotlivcov. Nehovorme, je nefungujúca štátna správa, prokuratúra, polícia , súdnictvo a zdravotníctvo i školstvo – to je dnešný výsledok. Z hľadiska korupčného prostredia popredné mieste vo svete, ozaj to nečítajte. Úloha štátu sa obmedzuje len na politickú a ekonomickú, prípadné na ďalšie vykrádanie občanov, čo všetko musíme za šafárenie a neodborné kroky, alebo premyslené kradnutie splácať všetci, nie tí, čo to uskutočnili a sú pod tým podpísaní. Minimálne 54 krajín je teraz ešte biednejších než boli v 80-tych rokoch.
Nechcem a asi nemôžem na túto tému veľmi polemizovať, lebo každý má na to svoj názor a ja ho nikomu neberiem a pane bože iste svoj i nevnucujem . Zhruba pol rok pracujeme pre štát a nie pre seba a táto doba sa veľmi pomaly bude krátiť a dosahovať priemer v osemdesiatych rokoch…
Spoločnosť žije na dlh, veľký dlh voči roku 1988 a roky pred. Nespokojné sú takmer všetky vrstvy obyvateľstva, robotníci, poľnohospodári, lekári, učitelia aj (skutočný remeselníci či podnikatelia).
Spokojní môžu byť a to aj počas nemoci, snáď len podnikatelia, sudcovia, politici a riaditelia podnikov so štátnou účasťou atď… Nehovoriac o spokojnosti tunelárov a podvodníkov všetkých kategórii, čiže ktosi nás drží na veľmi krátkej uzde.
Z uvedeného je zrejme všetkým veľmi jasný rozpor. Najlepšie platení ľudia pracujú – najhoršie, ako potvrdzujú prieskumy verejnej mienky. Čo sa radšej nepíše a nezverejňuje. Havel dostal naspäť Barandov i keď nič nechcel zjednodušene sám to nereprezentoval, ako i mnohí ďalší, aj na našej miestnej úrovni. To predsa nie je cesta k demokracii a prosperite, ktorú všetci v roku 1989 sľubovali! Stále sa pýtajme, čo je za to!!! Asi si musí každý odpovedať sám, ale ja sa pokúsim otvorene a zas asi sám už len v náznaku!
foto: www.plus1den.sk
Môžeme cestovať – ale za čo? Môžeme slobodne kritizovať – nadávať – ale kto to počúva?! Sloboda tlače. A čo novinári? Propagácia celebrít, smotánka rýchlo kvasených zbohatlíkov. Nepovažujú za hrdinu obyčajného človeka – roľníka, remeselníka, poctivo pracujúcich ľudí, ktorí v týchto nepriaznivých dobách žijú, prežívajú a zachovávajú si svoje hodnoty, tvorivo sa prejavujú svojou prácou a vytvárajú hodnoty , ale pre koho? Po prvých voľbách sme sa zahanbene utešovali, že sme mlčiaca väčšina -boli sme? A čo z toho? Čo bude dnes a zajtra!
foto: www.hnonline.sk
Práca je tá istá ako predtým, len spôsob riadenia a hlavne správanie sa k robotníkom a podriadením ako i odmeňovanie sa veľmi zmenili – neporovnateľne k horšiemu, skús niečo povedať – koľkí čakajú pred bránou?( Kinexu, DI Sulova, JRD, SADky, Makyty …?). Nemôžem sa pozerať na žobrákov, na to v akej biede dnes vyrastajú niektoré deti, ktoré mali tú smolu, že sa narodili chudobným alebo nezodpovedným rodičom. Akú majú perspektívu? Čo z nich vyrastie? V minulosti sme mali istoty, možnosti, väčšinou všetci rovnaké, študovali všetci, čo na to mali vedomosti , aj všetci Čarnogurský, Havlovci aj keď za komunistov nesmeli!? A mnohí ďalší…
Čo sa týka ľudí zmiznutých za socializmu bez stopy ľutujem, že človek toto dokáže, ale dnes miznú tak isto, aj keď z iných dôvodov (biele kone, mafiánske vyrovnávanie účtov, bezdomovci väčšina nie z vlastnej viny, samovrahovia, čo ich k činu dohnala spoločnosť – vyspelá demokracia … ) a znovu väčšina je bez trestu.
Foto: www.hnonline.sk
A čo sa týka kradnutia, to zlodeji za socializmu oproti týmto „demokraticky zvoleným“ boli úplní trochári alebo lepšie povedané diletanti ! Keď je zlikvidované celé hospodárstvo tým, že je tu len akési jednostranné torzo výrobných podnikov, keď všetka činnosť sa scvrkáva na špekulácie s peniazmi, nemožno očakávať iné len čoraz prázdnejšie peniaze, rozhodne nie rozvoj a teda ani tvorbu hodnôt. Kde sú tie výrobné podniky, ktoré sa za socializmu zachovali a najmä postavili? Väčšinou sú zlikvidované. Kde sa čo vyrába, aby sa netvorili inflačné peniaze, ale aby predstavovali jasnú reálnu hodnotu? Všetko je čary máry fuč. Sú tu zväčša len podnikatelia, ktorí len predávajú. Som len zvedavý dokedy.
Ja nemám z čoho rozdávať. Mňa komunisti neprenasledovali za názory, ale mohol som hrdo tvoriť hodnoty a výsledky slobodne užívať, nie za železnou oponou cestoval som po celom svete, čo dnes nepoviem a už nemôžem nemám na to!
Nechcem a nemôžem povedať, že bolo za socializmu ideálne, ale keď človek niečo chcel a vedel , tak to zvyčajne dosiahol. Takže teraz , aby som to už ukončil, a nechal priestor i Vám, je to treba skúšať znova a znova a nie len jedno vymeniť za iné zlo, čo dá ľudu chlieb a hry, aby sa nebúrili? Teda nebudem žiť život v reáli s ľuďmi a druhí na internete s ľuďmi, s ktorými sa nemôžeme navzájom dotknúť, a pritom prekrúcať i moje prežité fakty. Ale poučiť sa z toho a aj z histórie, čo a kto v skutočnosti i v takejto situácií robí len pre seba, pre svoju stranu, pre svoje neomylné presvedčenie, prípadne sa vždy snaží zvrtnúť situáciu do nezhôd – na vojnový konflikt , kde pre našu blízku budúcnosť sú aj predpovede od odborníkov katastrofálne.
Treba kdesi znova začať a to správnym výberom ľudí , myslím na každej úrovni – od miestnych zakopnúť, čo robí, poznať jeho názor , ako sa prezentuje i spôsob jednania a realizácie dobrých myšlienok a čo do budúcna. Aj keď viem, že tým mojím hlasom vo voľbách veľký „prevrat“ neurobím (nežnú isto nie!), aspoň si môžem povedať, že som ja urobil maximum, čo bolo v mojich ľudských silách. A čo Vy – ostatní?
